RECENZIA: VREŠTIACE SCHODISKO (Lockwood a Spol. #1) - Jonathan Stroud


Autor: Jonathan Stroud * Názov: Vreštiace Schodisko * Pôvodný názov: The Screaming Staircase (2013) * Séria: Lockwood a Spol. #1 * Rok vydania: 2014 (október?) * Žáner: Young Adult, Fantasy, Middle Grade

Trilógia Bartimaeus (Amulet zo Samarkandu, Golemovo oko, Ptolemaiova brána) od Jonathana Strouda je už roky mojou najobľúbenejšou YA sériou. Obsahuje totižto všetko, čo zväčša v knihách hľadám bezúspešne. Zaujímavú stavbu sveta, energický dej, ktorý vás pohltí, postavy na ktorých musí záležať snáď každému + vtipné dialógy, spolu s úžasným štýlom písania navodzujúcim v knihe tú správnu atmosféru. (Naozaj chcem od sveta tak veľa? ) V mojom prípade latka nemohla byť postavená vyššie. Vedela som, že Vreštiace Schodisko bude pre mňa buď veľkým sklamaním, alebo začiatkom novej série, z ktorej sa budem nasledujúcich pár rokov tešiť. Takže. V Londýne je Problém. A ak vám niečo po nociach šramotí na povale, s najväčšou pravdepodobnosťou to nebude susedovie mačka...

Na začiatku knihy sme uvedení do sveta, kde sú paranormálne javy vecou každodennej reality. Sveta plného strachu a paranoje, v ktorom po zotmení nevychádza nikto na ulicu, kvôli epidémii duchov. Tá pred 50 rokmi z neznámych príčin pohltila celý svet. Aktivita návštevníkov zo sveta mŕtvych sa zvýšila natoľko, že sa stala Problémom pre celú spoločnosť. Nejde totižto len o otravné poltergeisty pohybujúce vecami a tiene objavujúce sa na krížnych cestách, ale o agresívne bytosti, ktoré dokážu človeka zabiť jediným dotykom. Duchovia si po nociach voľne pobehujú po svete a jediní, kto s nimi dokáže bojovať sú deti narodené s Talentom, vďaka ktorému ich vnímajú, počujú, či vidia. Táto schopnosť v dospelosti úplne mizne. To zapríčinilo vznik detektívno – paranormálnych Agentúr, vedených dospelákmi, zamestnávajúcich deti. Tie vás rady a profesionálne zbavia duchov na vašom pozemku. Všetko honorované. Agentúry tak zarábajú peniaze a získavajú prestíž, deti zneškodňujú duchov a umierajú. Veľmi jednoduchá rovnica.
Ako sme sa mohli presvedčiť už v jeho predchádzajúcich knihách, Stroud je bezkonkurenčný v používaní hlasu rozprávača. Tento hlas patrí tento krát Lucy Carlyle, ktorá po nezdare vo svojom rodnom meste, odchádza do Londýna s cieľom zamestnať sa v niektorej z veľkých rešpektovaných agentúr.


V tých majú samozrejme preklepnuté jej predošlé prešľapy, a tak po dvoch týždňoch neúspešných pohovorov skončí pred dverami, najmenšej, najzastrčenejšej, najbezvýznamnejšej agentúry Lockwood & Co., vedenej Anthonym Lockwoodom a jeho kolegom Georgeom, kde príjme miesto asistentky. V tejto chvíli je nutné podotknúť , že všetci protagonisti majú horko-ťažko 15 rokov.
Lucy je veľmi silná, vtipná, praktická postava so zdravým rozumom, občas však koná skratovo a je plná pochybností, čím bola v mojich očiach ešte sympatickejšia. Jednou z najzaujímavejších vecí v knihe bol práve Lucyn vzťah k duchom. Jej Talentom je sluch. Dokáže počuť slová Návštevníkov a v niektorých prípadoch vnímať ich emócie. Neberie ich preto, ako prekliate neživé bytosti, ktoré treba odstrániť, ale ako ľudí ktorými duchovia kedysi boli a snaží sa im pomôcť nájsť pokoj.
Lockwood je typický líder a vizionár. Pekný, charizmatický mladík z vyššej vrstvy, s vyberanou a neobmedzenou slovnou zásobu, ktorý sa na ulici usmieva na starenky. Jeho snom je dostať Lockwood & Co., medzi tri najprestížnejšie agentúry v Londýne. Tento svoj sen sa snaží formou motivačných rečí a neustáleho chválenia ich kvalít preniesť aj na svojich realistickejších spolupracovníkov. (Seriózne. Celú knihu som čakala, kedy im navrhne nejaký teambuilding, alebo workshop)
O zhromažďovanie informácii a celkovú administratívu Agentúry sa stará George. Drzý, neznesiteľný, a absolútne neschopný akýchkoľvek slušných sociálnych interakcii. Skvelá postava.

  Lockwood má pre svojich ľudí dve základné pravidlá:

1. Všetko, čo sa stalo v minulosti, v minulosti aj zostane. Svojich agentov sa zo zásady nepýta na ich život pred vstupom do agentúry a na oplátku očakáva to isté od nich. Vďaka tomuto sme limitovaní na optiku, ktorou vníma ostatné postavy Lucy.
2. Čajové keksíky sa z tácky berú rotačným pohybom - vždy len po jednom. Vďaka čomu je distribúcia keksíkov medzi agentmi v Lockwood & Co. neustále spravodlivá.
Dej knihy začína gradovať v okamihu, keď Lucy a Lockwood pokašlú rutinný prípad. Spália svojej klientke dom. Omylom. Do tla. Týmto sa dostávajú do nemilej situácie. Majú mesiac na to, aby získali peniaze na splatenie dlhu. V snahe zachrániť Agentúru a získať pozitívnu publicitu teda súhlasia s tým, že prečkajú noc v najstrašidelnejšom dome v Londýne, nájdu a zneškodnia Zdroj strašenia. To, že odtiaľ ráno ešte nikdy nikto nevyšiel živý snáď nemusím podotýkať.

Z toho, ako bola kniha prezentovaná som čakala niečo ako mix medzi Troma pátračmi a knihou Anna dressed in blood  (Kendare Blake). Autor však našťastie opäť použil rámec alternatívnej reality, vďaka ktorému môžeme vidieť mnohé podobnosti zo stavbou sveta v Trilógii Bartimaeus ( napr. klasifikácia duchov, spolu so spôsobmi ich zneškodnenia a spútania sa veľmi ponášala na klasifikáciu a spútavanie džinov. Vyvolené deti a mladí ľudia sú opäť tí, ktorým je umožnené vnímať nadprirodzeno a podobne... ). A celkový dojem? Veľmi dobrý, mala som však pocit, že ide len o úvod. Letmé zoznámene s postavami, ich situáciou, Talentami a svetom, ktorý bude rozvíjaný v ďalších častiach.
Blogger Widget