RECENZIA: UNSPOKEN (The Lynburn Legacy #1) - Sarah Rees Brennan



Autor: Sarah Rees Brennan * Názov: Unspoken * Séria: The Lynburn Legacy #1 * Rok vydania: 2012 * Žáner: Young Adult, Fantasy, Gotika

Predtým, ako som sa rozhodla, že túto knihu prečítam, som ju cca pol roka obchádzala. Môžu za to hneď dva elementy.
  1. Mám ničím nepotlačiteľné – až existenciálne predsudky voči ružovým obalom ( Díki Evita). Z toho istého dôvodu som sa kedysi veľmi odhodlane odmietala čo i len dotknúť prvej časti série The Parasol Protectorate – Soulless (Gail Carriger) … No, a to je pre dnešok zrejme všetko čo vám chcem povedať k rozsiahlej téme: Najhlúpejšie chyby môjho života.
  2. Oficiálny popis knihy sa absolútne nezhoduje s obsahom. Seriózne. Nedá sa z neho nijakým štýlom vydedukovať o aký skvost ide. A hneď v prvej vete sa tam spomína nejaká láska. To dievča presýtené záplavou YA paranormálnych romancií a urban fantasy, pod ktorými sa za posledné roky stihli pochovať i tie posledné exempláre skutočne kvalitných publikácii odradí. Táto kniha je magická a geniálna. Iné prívlastky nemožno akceptovať.


Autorka dokázala niečo, čo sa podarí len málokomu. Vytvorila hlavnú postavu, ktorá svojim úžasným zmyslom pre humor a excentrickým správaním, viedla a držala nad vodou celý dej. Vezmite Haruhi Suzumiyu, presvedčte ju, aby vymenila SOS brigádu za školský časopis, pridajte k nej trochu z Nancy Drew (The Secret of the Old Clock – Carolyn Keene) a vložte do prostredia malého, ospalého , anglického mestečka v ktorom pozná každý každého, zvaného Sorry-in-the-Vale. Takýmto štýlom získate krásnu predstavu o tom, kto je 17 ročná Kami Glass. Dynamická, vtipná, neuveriteľne pohotová, plná pre masy obyčajných plebejcov nepochopiteľných nápadov, robí si veci po svojom ( v drvivej väčšine prípadov bez toho, aby o nich popredu upovedomila prípadné zainteresované osoby), ¼ japonka zo strany starej mamy, pochádza z idylickej rodiny s dvoma mladšími bratmi a býva v dome so slamenou strechou. Celé mesto si o nej myslí, že je podivín, ale jej je to fuk. Presadzuje myšlienku, že každá životaschopná mladá dáma musí vedieť svojpomocne defenestrovať vo voľnej prírode vyskytujúcich sa hrdlorezov. A má imaginárneho kamaráta. Volá sa Jared. A je ... veď viete... imaginárny.

Predstavte si, že nikdy nie ste sami, že počas celého života odkedy dokážete vnímať, odkedy siaha vaša pamäť máte niekoho, za kým sa môžete načiahnuť vo svojej mysli a komunikovať s ním, cítiť to, čo cíti on, keď je vám smutno, keď ste šťastní, keď čakáte na autobus a nudíte sa. Hlas vo vašej hlave, ktorý tam vždy bol a predpokladáte, že tam vždy bude.

 Dej sa začína vo chvíli, keď sa Kami rozhodne, spolu s kamarátkou Angelou (ktorá do dňa D nič netuší a na všetkom pristane, až keď jej je odprezentovaný gauč v klubovni. Treba o nej vedieť iba tieto základné veci. Je abnormálne lenivá a mohla by byť vnímaná, ako úžasný role model pre ľudí, ktorí nenávidia ľudí ) založiť školský časopis a hľadá námet na dychvyrážajúco zaujímavý článok, ktorým by získala čitateľov. A má ho mať, lebo Lynburnovci sú späť! Sorry-in-the-Vale má svoju históriu a tajomstvá. Jedným z nich je náhly odchod zámožnej rodiny Lynburnovcov obývajúcej gotické sídlo na úpätí mesta, ktorý sa odohral takmer dve dekády dozadu. Kami teda začne sliediť a z návalu mestských klebiet zistí, že do jej školy nastupujú nie jeden, ale hneď dvaja mladí Lynburnovci.

 Jedným z nich je Ash, milý, zdvorilý chlapec s pekným úsmevom, ale čo je pre Kami z pohľadu šéfredaktorky dôležitejšie fotoaparátom, ktorého okamžite zverbuje do radov svojich posluhovačov. A potom je tu ten druhý Lynburn, s ktorým zo začiatku nemá tú česť a musí teda vychádzať z popisu svojej kamarátky znejúceho doslovne: šialený pohľad, pekný zadok. Potom ho stretne. A áno. Jasné. Je to Jared. Kto by to bol povedal?

 Teraz sa asi pýtate čím, je práve táto kniha výnimočná, keď som vám porozprávala príbeh, čo sme už desiatky krát predtým počuli? Veľmi nevšedným, inteligentným, situačno - komixovým štýlom humoru, ktorý do istej miery zdieľajú všetky postavy, vďaka čomu mohli byť vtipné dialógy obojstranné a vypilované do dokonalosti. Celá kniha je presýtená klišé frázami a odkazmi na klasickú literatúru, či kinematografiu, ale tým najlepším možným spôsobom. Postavy si totižto uvedomujú situáciu v ktorej sa nachádzajú a bizarnosť dialógov. Zabávajú sa na nich rovnako, ako čitateľ.

Je tu tiež vzťah Jareda a Kami. Vďaka ich duševnému prepojeným to bolo najintímnejšie (a oveľa silnejšie a uveriteľnejšie, ako v Nádherných bytostiach od Margatet Stohl a Kami Garcie) spojenie medzi dvoma postavami s akým som sa doteraz stretla. A nie. Nebolo to o láske, teda určite nie o láske, medzi chlapcom a dievčaťom, ale o láske k najlepšiemu priateľovi, o ktorom ste vlastne ani netušili, že je reálny. Na toto zistenie postavy tiež reagujú veľmi prirodzene. Praktická a rozumná Kami to akceptuje ako zaujímavý fakt a snaží sa zistiť čím, je zapríčinený. Vychádza pritom Jaredovi veľmi v ústrety, pretože ten sa po zistení, že je hlas v jeho hlave reálny začne uzatvárať do seba a nedokáže s ňou viesť plnohodnotné interakcie. Kami bola pre neho, neakceptovaného rodinou ani spolužiakmi, tá jediná šťastná, pozitívna vec jeho života a zistenie, že sa jedná o reálnu osobu ho ubíja.

A potom sa v tomto príbehu s temným gotickým nádychom a detektívnou zápletkou začali diať veci. Magické veci. Les a bytosti z japonskej mytológie ožívajú . Nocami s ozývajú výkriky zomierajúcich zvierat ... a príde vražda.

Každý počas života nájde zopár kníh, s ktorými sa dokáže na 100% stotožniť a tým pádom ich berie veľmi, veľmi osobne. Hovorím im: Knihy šité na mieru. Môže sa v nich nachádzať postava, ktorá je vám či už povahovými črtami, alebo spôsobom správania až podozrivo podobná, udalosti , či situácie, ktoré sú pre vás nebezpečne známe, alebo dej pri listovaní ktorého máte ten divný pocit a uvažujete či vás autorka pri písaní daných slov špehovala spoza kríkov. Naskutku. Každou stranou som bola viac a viac presvedčená, že táto kniha bola napísaná špeciálne pre mňa a pri jej čítaní som mala opäť 17, šéfovala som školskému časopisu a zúfalo, zubami-nechtami som sa snažila, aby z môjho klubu všetci nezdrhli na futbal (alebo nejaký iný z tých podivuhodných záujmových krúžkov, kde ľudia robia pohyb). Viem, že jej chýba k dokonalosti naozaj veľa. No pre mňa je dokonalá.
Blogger Widget