RECENZIA: SORCERY & CECELIA: OR THE ENCHANTED CHOCOLATE POT (Cecelia and Kate #1) - Patricia C. Wrede & Caroline Steverner


Autor: Patricia C. Wrede & Caroline Steverner * Názov: Sorcery & Cecelia: or The Enchanted Chocolate Pot * Séria: Cecelia and Kate #1 * Rok prvého vydania: 1988 * Žáner: Young Adult, Fantasy, Historická fikcia


Veľmi veľa dobrých kníh som objavila jednoduchým, ale až šokujúco efektívnym spôsobom. Proste som sa prehrabávala v knihách, ktoré sa páčili mojim obľúbeným spisovateľom, lebo je viac než pravdepodobné, že ak máte radi nejakú tému, alebo štýl písania, budete ho (možno podvedome) kopírovať. 

Sorcery & Cecelia: or The Enchanted Chocolate Pot  bola ranou do čierneho.  Gail Carriger ju uviedla v zozname diel, ktoré ju inšpirovali pri vytváraní Parasol Protectorate série a tá inšpirácia je miestami až taká ehm - očividná, že som chvíľkami uvažovala či je to vôbec legálne. No. V každom prípade, ak je tam vonku, vo svete ľudí ešte niekto, koho podobne ako mňa YA séria (Finishing School) od Gail Carriger až tak neohúrila, nič nie je stratené, pretože Sorcery & Cecelia je jej oveľa uspokojivejšou náhradou. 

Je to epištolárna novela a všetko to začalo, ako listová hra medzi autorkami...
Píše sa rok 1817, mágia je reálna vec a vyzerá to tak, že dovtedy nerozlučné sesternice Cecelia a Kate budú na pár mesiacov rozdelené. Ich tety totižto usúdili, že je pre dievčatá ten správny čas urobiť debut v Londýnskej spoločnosti. Dobre však vedia, že keď sú Cecelia a Kate pohromade robia len neplechu a tak pošlú do Londýna s Kate jej sestru Geoginu, zatiaľ čo Cecelia zostáva sedieť doma na zadku. V Essexe. Celá kniha je poskladaná z korešpondencie, ktorú si medzi sebou posielajú. V úvodných listoch sú popisované samé smrteľne dôležité veci (kto s kým tancoval, kto má na svedomí aký škandál, kto mal aké šaty, ako najefektívnejšie odstrániť škvrnu z rukavice a pod.), ale potom Kate napadne čarodejnica so šálkou otrávenej horúcej čokolády a Ceceliu potajomky stalkuje nejaký chlapík (síce dosť nešikovného, lebo mu na to vždy príde, no i snaha sa počíta). Skôr než si to vôbec uvedomia sa obe zapletú do žabomyšej vojny Londýnskej smotánky o začarovaný hrniec na čokoládu a pochopia, že ak chcú, aby sa všetko vyjasnilo, musia vziať veci do vlastných rúk. 

Listová forma je pre túto knihu perfektná, vlastne si ani neviem predstaviť, ako by vyzerala keby bola písaná normálnym štýlom, ale na čare by jej to mohlo rozhodne len ubrať. Je pravda, že sa z listov dozvedáme už len popisy minulých udalostí, takže samé rozprávanie, takmer žiadne ukazovanie, ale môžeme tiež sledovať ten istý príbeh a stretávať nové postavy z dvoch odlišných uhlov pohľadu, čo je najoičividnejšie keď na scénu prichádzajú "protivný" markíz Thomas a "neznesiteľný" James Tarrington. Cecy a Kate majú tiež dosť jasne určené životné priority, takže tie pre dej naozaj dôležité veci, ako krádeže a pokusy o vraždu sú zväčša veľmi vtipným štýlom zmienené len tak mimochodom, pomedzi výlevy o tom, kto sa počas čaju o piatej dopustil módneho faux pas. 


Hlavnou hybnou silou a tým čo drží celý príbeh pokope je vzájomná dôvera, podpora a priateľstvo, ktoré si sesternice navzájom dokazujú. Obe patria medzi môj najobľúbenejší typ knižných postáv. Rozumné dievčatá, ktoré sa rozhodli vykašlať sa na tie typické, trpiteľské reči hrdinov so zvrátenou logikou, ktorí zadržujú informácie a nehovoria mladým dámam to čo potrebujú vedieť, lebo je to tak pre ne údajne bezpečnejšie. K celej situácii sa postavia veľmi prakticky, pozbierajú indície, zrátajú si dve a dve, všetko si to v pokoji roztriedia až nakoniec prídu na to o čo vlastne celú dobu išlo. Až vtedy berú veci do vlastných rúk doslovne. 


Áno, sú tu aj romantické zápletky. Dve hlavné, točiace sa okolo Cecy a Kate a zopár menších, vedľajších. Všetky však majú spoločné to, že sú absolútne očividné, absolútne predvídateľné a absolútne roztomilé. A to hovorím ja - osoba, ktorá by všetky romantické zápletky, hlavne v YA knihách najradšej zakázala (predpokladám, že by som na svoju petíciu, zrejme nezískala veľa podpisov, ale za pokus by to stálo). 

Vo väčšine diel, ktoré majú dvoch, alebo viacerých rozprávačov mám obľúbenú postavu, na ktorej časť príbehu sa teším najviac. Tu sa to nestalo. Obe dievčatá sú až na niektoré povahové črty dosť odlišné a každá popisovala inú dejovú líniu a situáciu, no tešila som sa na obe úplne rovnako. Ale to je asi len jedným zo znakov, ako veľmi dobre autorky vedeli čo robia, navzájom sa dopĺňali, nechali vyznieť informácie tej druhej, ale čo je asi najdôležitejšie, ani jedna sa nesnažila ukradnúť príbeh sama pre seba. Takto by mala vyzerať každá kolaborácia. 
Blogger Widget