RECENZIA: THE ABSOLUTELY TRUE DIARY OF A PART-TIME INDIAN - Sherman Alexie


Autor: Sherman Alexie * Názov: The Absolutely True  Diary of a Part-Time Indian * Rok vydania: 2007 * Žánre: Young Adult, Contemporary, Coming of Age

Takže Indiáni. Čo o nich vieme? Teraz hádžem taký ten zahanbený pohľad do zeme, lebo som si uvedomila, že o nich neviem absolútne, ale absolútne nič. Teda určite nie nič, čo by sa počítalo. Môj najbližší, a vlastne aj jediný stret s ich kultúrou nastal pred pár rokmi, keď som ešte na strednej pomáhala organizovať rozprávkovú cestu lesom na MDD. V praxi to vyzeralo tak, že som pod prezývkou Náčelníčka Emancipovaná Medvedica behala celý deň po lese prezlečená za Indiánku. Vo veľmi úspešnej kolaborácii s kamarátkou v kostýme vodníka sme vyskakovali spoza stromov a verbálne zdeptávali škôlkárov, pričom sa na nás ich rodičia len veselo usmievali a súhlasne prikyvovali. V ten deň sa mi podarilo rozplakať mnoho detí. Staré dobré časy. 


Ďalej ovládam už len klasické stereotypy. Tomahawk. Kukurica. Bizóny. Winnetou. Fajka mieru. Ovčie kiahne. Típí. Ohnivá voda. Luky. Šípy. Maľovanie farbami vetra. Toľko k minulosti. Súčasnosť? Predávajú na jarmokoch lapače snov, demonahrávky pískania na 

flaute a náramky priateľstva (aj keď som si nebola nikdy istá či to nie sú tí z Peru, čo jedia morčatá). Žijú v rezerváciách. Nenosia tričká. Všetci do jedného sú namakaní vlkolaci. Predchádzajúcim brainstormingom som nemala v pláne upriamiť pozornosť na to, že som nevzdelaný ignorant. Nie. Chcela som skôr naznačiť, že aj keď som bola vedomostne na absolútnej plytčine, po prečítaní tejto knihy mám pocit, akoby som o svete súčasných Indiánov vedela viac, ako som chcela. 

Drvivá väčšina kníh o minoritách v USA sa týka Mexičanov. Možno občas nejaký ten aziat, alebo černoch, no k realistickému popisu Indiánskej rezervácie z vnútra som sa doteraz nikdy nedostala. Ide skôr o mierne pretvorenú osobnú skúsenosť autora, ktorý v rezervácii vyrastal, ale ako jednému z mála sa mu podarilo prekročiť jej hranice, úspešne sa začleniť medzi väčšinové obyvateľstvo a podať svedectvo. Kritické svedectvo, nie bežné upišťané opisovanie toho, akí sú tí bieli ľudia zlí a neúprosní, a aká je tá malá marginalizovaná skupina úbohá a utláčaná. Namiesto toho popisuje veci pravými menami a otvorene priznáva, že áno, Indiáni sa majú zle, žijú zatvorení v rezervácii, ale nikto ich k tomu nenúti. Na to aby mali lepší život potrebujú len trochu ochoty učiť sa a poznávať nové veci, prestať sa spoliehať na podporu od štátu, zabojovať s alkoholizmom a aspoň trochu pohnúť zadkom. To však urobí len máloktorý z nich, lebo prepíjať sa svojimi dňami a sťažovať sa, je omnoho komfortnejšie. 


Príbeh rozpráva v prvej osobe Arnold Spirit Jr., alebo len Junior, stredoškolák žijúci v rezervácií kmeňa Spokane. Medzi spolužiakov nezapadá, dobre sa učí, má vývojovú vadu, ktorá zapríčinila, že je príliš chudý s veľmi slabým zrakom, kvôli čomu býva často šikanovaný. Spochybňuje kvalitu svojej budúcnosti v prípade, ak neurobí nejaký rázny krok a drží v sebe niečo, čo ostatní už dávno stratili, alebo nikdy nemali. Nádej. Jeho rodičia sú alkoholici žijúci z podpory, jeho staršia sestra, kedysi rovnako ambiciózna a rozhľadená, ako on všetko vzdala a zatvorila sa pred svetom v pivnici ich rodinného domu. Zlom nastane pri rozdávaní učebníc na začiatku školského roku, kedy Junior dostane knihu, v ktorej bola podpísaná jeho mama, takže ľahkou matematikou zistí, že je 30 rokov stará. Uvedomí si, ako málo nákladov je vynaložených na školy pre Indiánov, nahnevá sa a v afekte odhodí učebnicu, ktorá omylom trafí jeho učiteľa, za čo je na týždeň vylúčený zo školy. 


A práve vtedy Junior pochopí, že ak z rezervácie okamžite neodíde, nenaberie odvahu na odchod možno už nikdy a dopadne tak ako všetci ostatní. Ešte v ten týždeň preto prestúpi na strednú školu v meste pár kilometrov od hraníc rezervácie, kde sa stáva jediným Indiánom v škole plnej bielych detí bohatých farmárov z okolia. 


Stáva sa outsiderom na oboch frontoch. Indiáni z rezervácie berú jeho odchod, ako zradu a nedokáže sa začleniť medzi nových spolužiakov, lebo nevie vydedukovať pravidlá, podľa ktorých by sa mal správať. 



Je to vtipná kniha. Extrémne vtipná. Junior o všetkom rozpráva s veľkým nadhľadom, vďaka čomu však vynikne aj všetko trpké, čo ho životom sprevádza. Pri popisoch chudoby, alkoholizmu, ponižovania, týrania či otvoreného rasizmu nič neromantizuje a zachádza do oči otvárajúcich, nepríjemných detailov. Z komixových ilustrácii, ktoré sú vkladané medzi text som mala prvých pár strán pocit, že je to skôr kniha pre deti, ale nie. Je pre každého, kto má rád neprisládzané, skutočné príbehy so všetkým čo k nim patrí. 
Blogger Widget