NAJ Knihy Roku 2014


Kat, Incorrigible (Stephanie Burgis)

Level roztomilosti tejto knihy je cca youtube video, v ktorom sa (nenásilným spôsobom) hrajú 5-týždňové britské mačiatka s veveričkou. Potom pride panda. Kombinácia middle grade, regencie a sem-tam nejakej tej mágie o 12-ročnej Kat, ktorá chce čarovať napriek tomu, že je to viac-menej ilegálne, nepatrí sa to a v dobrej aristokratickej spoločnosti snáď horšieho škandálu ani niet. Teda okrem dlhmi zruinovanej rodiny, to je väčšia hanba.
Keďže Kat má okrem, mágie a chudobnej rodiny 12 rokov – tým pádom dosť rozumu na to, aby neriešila prkotiny – na rozdiel od bezradných dospelákov, ktorí len pobehujú dookola aj koná, a je jedno či sa zoznamuje so spoločenstvom čarodejníkov, stalkuje banditov, alebo sa len tak háda so staršími sestrami, všetko je to neskutočná sranda


  


The Menagerie (Tui T. & Kari Sutherland)

Že vraj pre fanúšikov Fablehaven. Že vraj sa pocikajú od radosti z toho, aké je to dobré. No, keďže pri Fablehaven som sa zasekla na strane 46, podobnosti potvrdiť neviem, ale viem, že The Menagerie je absolútna pecka., ktorej autorka (teda vlastne autorky, lebo načo písať knihu sám, keď vám editor môže dýchať na krk a plesnúť vás novinami po ňufáku hneď po tom, čo napíšete sprostosť? ) pridala na kvalite tým, že ubrala z magickosti.

Namiesto nej tam vo veľkom nahádzala realitu, vďaka čomu vznikol príbeh o 13-ročnom chlapcovi, ktorý síce nájde pod posteľou hipogrifa, objaví za plotom zverinec plný mýtických bytostí, no veľmi rýchlo zistí, že to nie je žiadne rozprávkové miesto, ale domov zvierat, ktoré si uvedomujú, aké sú vzácne. Takže väčšina z nich sú arogantní, sebeckí parchanti a vychádzať s nimi je ťažká, otravná robota.
Najlepšia zo všetkého, je ale tá byrokracia, formuláre, kontroly a nové pokusné metódy na ich krotenie. Kelpie pobehuje pri jazere a zabíja ľudí? Nevadí, treba mu nasadiť intenzívny výcvik na báze pozitívnych odmien. Hm, modernizácia.






Šepkajúca Lebka (Jonathan Stroud)

Keby som si musela vybrať, a prečítať minulý rok len jednu knihu, bola by to táto. Pri Vreštiacom Schodisku som si nebola istá, či je Lockwood a spol. naozaj tak super, alebo za mňa hovorí len melanchólia z Trilógie Bartimaeus, ale týmto sa to celé spečatilo. Raven Boys sú pasé.
Teraz by sa mali všetci postaviť a utekať fandiť Lockwoodovi, aj keď si nie som istá, či z niekoho môže byť ešte väčšia fangirl, ako z môjho 54-ročného tatina. Jop. Ani on nebol imúnny voči tomu britskému šarmu a dlhému kabátu. Je to proste štramák.
Ale na druhej strane, čo môže byť elegantnejšie, ako predstava pubertálnych lovcov duchov s kordmi v rukách? Keď dočítam knihu, viem zväčša vyloviť jednu – dve veci, ktorými, sa odlišuje od ostatných, ale u Strouda sa niečo také nedá, lebo jeho knihy sú silné po všetkých stránkach. Je to kombinácia desivého, temného sveta a vtipných dialógov, neskutočne-skutočných postáv, s ktorými chcete byť automaticky najlepší parťáci, a do najmenších detailov premyslená zápletka, ktorá sa dlho-dlho odkrýva tak, aby to nakoniec mohlo celé spadnúť. Veď duchovia behajú po svete a zabíjajú ľudí,  niekto by mohol pozabudnúť, že v každom okamihu ide o všetko.





The Goblin Emperor (Katherine Addison)

Jedna z tých klasických high fantasy, aké sa dnes už nepíšu. No dobre, možno vyšla minulý rok, ale keby som nevidela dátum vydania, stavila by som na 80.-90. roky. Nie je to veľmi akčná kniha, skôr cca 400-stranový opis dvorných intríg v steampunkovo-stredovekom svete elfov a goblinov, ktorý má viac štádií vykania, mykania a onikania, ako japončina. Popravde, nebyť hlavnej postavy, bola by to jedna veľká nuda.
Ale on tam je, má 18-rokov, práve sa z neho viac-menej nešťastnou náhodou stál vládca, zatiaľ nemá ani páru, že ako to v tom panovaní vlastne chodí, a je veľmi dobrý človek. Teda skôr goblin. Vážne, ten chlapec na zlé ani nepomyslí, všetkých počúva, všetko ho zaujíma, chce pomáhať poddaným, a vo všeobecnosti je z neho naivka do reálneho sveta absolútne nevhodná. Mohla by to byť nevýhoda, ale on to pretaví na svoju supermoc, lebo hej – kto dokáže byť dlhodobo zlý na niekoho dobrého?






Enchanted, Inc. (Shanna Swendson)

Prvá paranormálna chick-lit, ktorá podľa mňa stojí za prečítanie. Poznáte tie knihy, kde obyčajné, znudené dievča objaví úžasný, magický svet a zrazu sa všetko zmení na nové a zaujímavé? Tak to sa tu nestalo. Dievča síce objaví magický svet vo forme firmy Enchanted, Inc. – čo je niečo ako IBM sveta mágie, ale má to háčik.
Je imúnna voči ilúziám a zaklínadlám, takže získala tak maximálne vedomosť, že nadprirodzené veci sú reálne, no pre ňu absolútne nedosiahnuteľné. Ja viem. Aj mňa by to naštvalo.

Najoriginálnejší twist tu ale dostala klasická zápletka vyvoleného. Veď to poznáte, narodí sa chlapec, mágia z neho ušami lezie, každému je jasné že raz bude najmocnejším čarodejníkom doby, ale čo s ním? Ak sa pri jeho výchove niečo pokašle, može predsa dostať také tie nápady o ovládnutí celého sveta a jedno s druhým! Zobrali to druhým koncom, a po 3 dekádach výcviku k skromnosti tu máme najmocnejšieho mága doby, uznávaného teoretika a génia so sociofóbiou, ktorý sa hanbí ísť sám do obchodu. Paráda.





Viac-menej čokoľvek od Georgette Heyer.

Seriózne. Keď si pred 100 rokmi Georgette Heyerová povedala, že bude po vzore Jane Austenovej písať regenčné novely, pri čom jej podľa starej legendy (a biografie) pomáhali jej traja najlepší kamaráti: gin, cigarety a Hexedrin, ešte nikto netušil, že vznikne staro-nový žáner, ktorý sa bude aj napriek deficitu papiera počas II. svetovú vojny predávať lepšie, ako teplé rožky. Stihla ich napísať 56, vďaka čomu mám na tento rok dosť jasnú misiu.
Že vraj urobila jeden z najrozsiahlejších výskumov regencie, čo sa týka, životného štýlu, jazyka a módy – môže byť – ale keďže nie som profík, ktorý by vedel určiť ktorý klobúk a farba stužiek fičal v kolekcii jar/leto 1812, jej knihy ma zaujali niečím iným. Perfektne vystihla spôsob, akým vtedy ľudia mysleli, a následne do toho pridala trochu komédie, v ktorej si zo svojich postáv robila srandu, vďaka čomu urobila z regencie, skutočné, obyčajné miesto, s obyčajnými ľuďmi, ktorí boli vlastne takí istí, ako my (len sa krajšie obliekali).





Plugged (Eoin Colfer)

Keď sa MG a YA autori zrazu rozhodnú, že ich skutočným poslaním je písať NA, alebo detektívky tak . . . no, povedzme, že tak vznikajú nočné mory. Až do okamihu, kedy sa objaví niekto schopný napísať knihu o 42-ročnom, plešatom vyhadzovačovi z nočného klubu plnú mafiánov, striptérok a policajných drsňákov, v ktorej všetci nadávajú, dohromady sa tam nič nedeje, a napriek tomu to celé udržať v middle grade kvalite.
Dobre, na Artemisa Fowla to nemá. Ale čo áno?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Blogger Widget